FolklorWeb.cz | folklor a lidová kultura na Moravě O projektu | Kontakt | Hledat:
FolklorWeb.cz | Články | Ako prežiť v zdraví folklórne slávnosti

Články

08/04/2005 • Ako prežiť v zdraví folklórne slávnosti
zaslala Elena Akácsová

Priznám sa rovno. Za viac ako dvadsať rokov fungovania vo všelijakých folkloristických zoskupeniach sa mi podarilo absolvovať mnoho premnoho folklórnych festivalov, festivalíkov a podujatí, svetového, národného, lokálneho aj celkom žiadneho významu. Festivaly navštevujem dodnes, aj keď od istého času som sa niektorým typom programov začala zámerne vyhýbať. Nie preto, že by som sa čoraz častejšie zabúdala pri stánkoch s občerstvením, ale preto, že po poctivom absolvovaní prvých štyroch podujatí sa scenár, dramaturgia a dokonca aj účinkujúci začali nebezpečne opakovať.

Za tie roky som sa v záujme zachovania duševného aj telesného zdravia naučila, čo treba na festivaloch vyhľadávať a čomu sa radšej vyhnúť. A pretože som od prírody dobráčka, prezradím to aj vám.

Sprievody
Sprievody plnia reklamnú funkciu. Diváci by sa mali ich prostredníctvom bezplatne a v skratke dozvedieť, o čo prídu, keď neprídu na program. Z toho logicky vyplýva, že sprievody majú svoje opodstatnenie najmä v mestách, kde treba prilákať mestské obyvateľstvo a turistov do vzdialeného festivalového areálu.

Typickým príkladom nesprávneho pochopenia sprievodu je Východná. Ak už niekto do Východnej zavítal a nie je to vreckový zlodej, čo má rád tlačenice, tak s najväčšou pravdepodobnosťou sem prišiel na festival. Takého návštevníka už netreba reklamne oslovovať, pretože už prišiel, a na krojovaných účinkujúcich bude celé tri dni neustále narážať v celom areáli a priľahlom okolí. Oveľa rozumnejšie by bolo urobiť sprievod alebo malé propagačné vystúpenia v neďalekých tatranských turistických centrách a prilákať na festival turistov. Naopak Východná robí všetko pre to, aby sa do nej nikto nedostal, pretože tesne pred začiatkom programu sprievodom po hlavnom cestnom ťahu absolútne zastaví dopravu.

Ale to je vec organizátorov, nie naša. Naša vec je prežiť sprievod v zdraví. Ak už ste teda na festivale, a trváte na tom, že v sprievode si urobíte prehľad o programoch, o krojoch a účinkujúcich, potom odporúčam nájsť si dobré miestečko na sedenie s výhľadom a v tieni, v prípade slnečného počasia, alebo pod prístreškom, v prípade že hrozí dážď, a zásobiť sa proviantom. Počas sprievodu sa už na výhodnejšie miesto len tak ľahko nepresuniete.

Jarmoky
Niektoré festivaly dbajú na to, aby si ich jarmoky zachovávali prísne ľudovo-umelecký ráz. Snažia sa, aby výrobcovia nielen predávali, ale i predvádzali pôvodné techniky a výrobné postupy a aby sa tam predávali len tradičné ľudovoumelecké výrobky. Ale pozor. Nie všetko, čo sa vyrobí tradičnou technikou, je zároveň aj umelecké. Umelecký predmet choďte radšej kúpiť do predajne ÚĽUV-u alebo do galérie, a nie na jarmok. K jarmoku gýče a všetky tie nepoužiteľné zbytočnosti patria, takže je celkom jedno či to bude nevkusne prezdobená keramika, vypaľované drevené varešky, kožušinkové opice na gumičke alebo zaručene pravé tričká a slnečné okuliare od Versaceho. Zahoďte ľudovoumelecké predsudky a poriadne sa odviažte! Aj tak väčšinu nakúpených vecí počas festivalu niekde stratíte a vaši príbuzní ostanú od týchto bezcenných lapačov prachu milosrdne ušetrení.

Občerstvenie
Keď už som začala od konca, teda od materiálnych statkov a nie tých vznešenejších duchovných, spomeniem aj stravu. K pravej festivalovej atmosfére patria určite párky, klobásky a guláš. K tomu teplé pivo alebo kofola a aby bol zážitok dokonalý, treba si na všetko vystáť poriadny rad a potom to celé zjesť postojačky. Na väčšine festivalov je stánkom s občerstvením vyhradené dostatočne veľké priestranstvo (vo Východnej sa mu nežne vraví Ožranisko), kde dostanete kúpiť kadečo, určite však žiadnu zdravú či diétnu stravu.

Z roka na rok sa síce celková kultúra stravovania zvyšuje, s porcelánom, sklom a antikorovými príbormi však nerátajte! A už vôbec nerátajte s tým, že sa kultúrne najete v nejakej blízkej reštaurácii. Ak tam taká je, zväčša varí pre účinkujúcich alebo pre štáb, a pre bežných smrteľníkov má počas festivalu zatvorené. To je mimochodom ďalšia zo slovenských zvláštností, že akcie tohto druhu slúžiace v iných častiach sveta na rozvíjanie turistického ruchu v regióne, u nás najviac zo všetkého kašlú práve na návštevníkov. Vo Východnej za päťdesiat rokov jej fungovania nedokázali postaviť jediný hotel či turistickú ubytovňu a autobusová doprava v cestovných poriadkoch festival úplne ignoruje.

Vráťme sa však medzi stánky s občerstvením. Neobchádzajte ich oblúkom ani v prípade, že netrpíte hladom a smädom. Práve tu sa zvykne najčastejšie rozprúdiť tá pravá festivalová zábava vďaka občerstvujúcim sa účinkujúcim z rôznych skupín a súborov. Vytvárajú sa tu neopakovateľné zoskupenia a produkujú strhujúce jam sessions. Často sa tam zabavíte lepšie ako v hľadisku.

Čo určite navštíviť treba!

Výstavy
Popri festivalovom huriavku sú festivalové výstavy oázami pokoja a ticha. Okrem samotného predmetu výstavy, sa tu vždy dozviete niečo zaujímavé o navštívenej oblasti, festivale, ľudovom umení, histórii. Zaručene tam stretnete aj domácich organizátorov, ktorí vás zasvätene poinformujú o programe festivalu i o tom, čo všetko sa dá v okolí navštíviť a vidieť.

Komorné programy v kostoloch
Kostol je sám osebe nádherné miesto pre návštevu, bez ohľadu na viero- či nevierovyznanie. Už to samotné miesto predznamenáva nevšedný zážitok. Autori programov zvyknú veľmi citlivo voliť, čo sa do tohto prostredia hodí a čo nie. Aj komorné programy v iných netradičných priestoroch, zvyknú byť navštíveniahodné. Netradičný priestor si totiž vyžaduje autora a program, ktorý sa dokáže odpútať od zažitých javiskových stereotypov a zlozvykov.

Školy tanca, (hier, spevu)
Treba poznamenať: ak neviete tancovať, v príležitostnej škole tanca sa to za tú hodinku - dve určite nenaučíte. A aj keď tancovať viete, určite vás tam nenaučia všetko. Slovenský ľudový tanec je mimoriadne pestrý a regionálne rôznorodý, nedá sa naučiť za hodinu tak, ako nám to predvádzajú animátori v gréckych letoviskách. Ale po pravde povedané, to, čo sa v gréckych letoviskách vydáva za národný tanec, vymysleli americkí choreografi pre film Grék Zorba, a nemá to veľa spoločného s tradičným tancom. Nevadí, nečakajte, pokiaľ u nás budú natáčať Američania Jánošíka a vymyslia nám zjednodušený národný tanec. Určite na školu tanca choďte. Ak sa aj nezapojíte aktívne do učenia, dobre sa zabavíte na tých, čo odvahu našli.

Čomu sa na festivaloch radšej vyhnúť?

Veľkým skladačkovým programom (zväčša záverečným či hlavným)
Návštevu hlavného programu odporúčam len odolným hosťom, dobre zásobeným jedlom a pitím, repelentami a ochrannými prostriedkami na slnko, dážď či zimu, najmä však s pohodlným miestom na sedenie, i keď na folklórnych festivaloch je pohodlie vzhľadom na drevené lavičky amfiteátrov pojem veľmi relatívny.

Máloktorý hlavný program prinesie niečo nové a zaujímavé. Ostrieľaní festivaloví dramaturgovia ho takmer vždy pozliepajú z programov folklórnych súborov a skupín, často bez ohľadu na vnútornú gradáciu jednotlivých čísiel. Predel medzi číslami zvykne zabezpečovať moderátor s patetickým komentárom rovnako nemenným, ako tieto programy. „Čo by to bol za program, bez „uvitia kytice piesní a tancov dedov a materí“?

Ako to už na folklórnych festivaloch býva zvykom, na krátkych a rýchlych generálkach, kde chýba polovica účinkujúcich, nikdy nie je čas nacvičovať niečo zložitejšie nad rámec toho, čo majú súbory dávno natrénované. Spoločné spevy a tance všetkých účinkujúcich zvyknú byť značne rozpačité, pretože aj tá polovica, čo na generálke bola, do večera väčšinu objavných choreografických a dramaturgických počinov tvorcov programu pri stánkoch s občerstvením pustila z hlavy.

Za vrchol festivalového hororu považujem zostávanie účinkujúcich na scéne, ako predpríprava nejakého mohutného spoločného záveru. Ak zbadáte, že počas programu účinkujúci postupne ostávajú po svojom čísle na javisku, takže na konci by tam mali byť všetci, utekajte! Väčšinu programu sa totiž nebudete pozerať na program, ale na tých otrávených, prešľapujúcich a kyslo sa tváriacich ľudí. Ešte som hádam nevidela väčší folklórny festival, kde by tento objavný režisérsky počin nezopakovali.

Fresky, podoby a pásma
Pokiaľ sa nechystáte študovať podrobne dejiny Slovenska alebo folkloristiku, potom sa vyhnite aj programom, ktoré majú podobné slovo v nadpise. Zväčša ide o monumentálne programy, ktoré vás vyčerpávajúcim spôsobom zoznámia s priebehom nejakého zvyku. Vyčerpávajúcim v zmysle množstva informácií, ale aj v zmysle vyčerpania vašej trpezlivosti, Počas troch-štyroch hodín sa na vlastné oči presvedčíte, že v tridsiatich dedinách sa spievala jedna a tá istá pesnička pri čepčení nevesty, ale v pätnástich chodia okolo nevesty v smere hodinových ručičiek a v ostatných opačne. Prípadne niekde prekvapivo nechodia, ale stoja!

Samozrejme, preháňam, ale prílišná poučnosť a informatívnosť programu býva pre diváka často neúnosná a nudná. Na javisko patria programy, ktoré diváka zabavia a ak majú mať nejakú pridanú hodnotu, tak potom umeleckú. Na študovanie tu máme dostatok iných ustanovizní.

To nie je ani zďaleka všetko, čo vás na folklórnych podujatiach môže postihnúť. Nechcem byť však popisnejšia a nudnejšia ako programy, pred ktorými som vás práve varovala, takže na záver len jedna rada. Najdôležitejšia výbava na festival je otvorená myseľ i srdce, chuť zabávať sa a spoznávať nových ľudí postihnutých rovnakou úchylkou - láskou k folklóru a všetkým jeho spotvoreninám. Mobil a digitálnu kameru môžete pokojne zabudnúť doma.

Článek z magazínu inZine upraven autorkou pro FolklorWeb.cz.

poslední aktualizace: 15/02/2011

FolklorWeb.cz || Copyright © 2002 - 2017 by Folklorum || || RSS