FolklorWeb.cz | folklor a lidová kultura na Moravě O projektu | Kontakt | Hledat:
FolklorWeb.cz | Články | Zachráňme folklór! Zrušme folklorizmus!

Články

04/02/2005 • Zachráňme folklór! Zrušme folklorizmus!
zaslala Elena Akácsová

Zúčastnila som sa niekoľkých folklórnych a folkloristických akcií, ktoré vo mne utvrdili názor, že amatérske folkloristické aktivity robia folklóru medvediu službu a najviac by mu poslúžili, keby čo najskôr zanikli. Možno to znie trochu divne od človeka, ktorého všetci považujú za nadšeného propagátora folklóru, ale je to len zdanie. Preto by možno na úvod nezaškodilo zorientovať sa v pojmoch.

Nemám poruke presné definície, ale pokúsim sa zadefinovať, v čom chápem rozdiel medzi folklorizmom a folklórom ja. Vo všeobecnosti by sa pod pojem folklór dala zahrnúť ústne alebo napodobovaním prenášaná slovesná, zvykoslovná a materiálna kultúra rôznych skupín obyvateľstva. Folklór to sú, zjednodušene povedané, ľudové rozprávky, porekadlá a pranostiky, piesne, tance, výrobky atď.

Na druhej strane folklorizmus je činnosť rôznych záujmových skupín, ktoré sa snažia tento folklór zachovávať, pestovať, propagovať a hlavne umelecky spracovávať. Zjednodušene sú to folklórne, aj keď správnejšie by to mali byť folkloristické, súbory, skupiny, hudby a festivaly.

Aby som to zjednodušila úplne, pokiaľ babka z Hornej Dolnej tancuje na tanečnej zábave, na svadbe alebo ukazuje etnografom, čo tancovala na zábavách a svadbách, tak je to folklór. Keď ju však niekto postaví na javisko, povie jej, že príde zľava, na prvú pesničku bude ukazovať túto cifru a na druhú pesničku túto, už je to folklorizmus.


Zatiaľ čo etnológia, teda veda zaoberajúca sa folklórom, považuje za folklór aj vtipy, ktoré si dnes rozprávame medzi sebou, poplašné správy šírené trebárs aj po internete, aj pesničky, ktoré sa chlapci učia pri gitare jeden od druhého na sídliskovej lavičke, alebo aj krutý prijímací ceremoniál do nejakej výtržníckej bandy (napríklad bicyklového gangu), folklorizmus zakrnel na spracovávaní pastiersko-roľníckej (dedinskej) kultúry z obdobia od začiatku 20. storočia maximálne do konca druhej svetovej vojny.

To by ešte bolo všetko v poriadku, ak by tieto krásne veci folkloristi uchovávali skutočne v ich pôvodnej forme. Žiaľ, folkloristi to uchovávajú (a hlavne preberajú jeden od druhého) v akejsi javiskovej spotvorenine vytvorenej choreografmi, upravovateľmi a režisérmi niekedy v 50-tych a 60-tych rokoch, v lepšom prípade v podobe, akú folklóru vtlačili páni Nosáľ (tancu) a Stračina (hudbe) vo svojom najtvorivejšom období vo folklórnom súbore Lúčnica. Hovorím to vo všetkej úcte k tvorbe zmienených dvoch pánov a vo všetkej neúcte k tvorbe ich napodobovateľov (česť výnimkám!). Ale aj to by možno mohlo mať istú historickú hodnotu, keď už nie umeleckú. V každom prípade práve tento (pa)folklorizmus je na vine, že pôvodný folklór sa prestal u nás brať ako prirodzený zdroj inšpirácie pre nové formy umeleckého vyjadrovania, že slovenský umelec radšej siahne po inšpirácii do Afriky alebo Ázie, len aby nemal nič spoločné s tým, čo sa u nás tvári ako folklór.

Hádam by som sa mohla prepracovať k niekoľkým mojim postrehom, ktoré ma doviedli k záveru, že folklorizmus by sa mal zakázať zo zákona, a ako mi na posledných jazzových dňoch povedali moji jazzoví priatelia, aby sa aspoň niečo zachránilo, pekné tanečnice, maximálne však do 21 rokov, by boli umiestnené na prevýchovu do dobrých jazzových rodín.

Zážitok prvý alebo Ježiško, Dedo Mráz a Svätý Valentín

Na sympóziu Folklorizmus na prelome tisícročí odznel zaujímavý referát o zvykoch pestovaných v mestách. Okrem iného som sa z neho dozvedela, že žiaden zvyk sa v mestách nezachovával masovo či anonymne, vždy mal konkrétneho organizátora, študentský spolok, cech či združenie. Na konci prednášky sa rozvinula diskusia o sviatku Svätého Valentína, ktorý bol ku nám importovaný podobne ako kedysi Dedo Mráz. Každý síce z iných dôvodov, jeden z ideologických, druhý z čisto komerčných, oba však u nás nemali žiadne korene, a napriek tomu sa rýchlo ujali.

Zaujímavé je to, že etnológovia to berú ako niečo prirodzené. Vraj keby sme odmietali cudzie vplyvy v našej kultúre, dodnes by sme nemali ani vianočný stromček. Oveľa prekvapujúcejšie ako vecný prístup etnológov k Valentínovi bola pre mňa skutočnosť, že najväčší odpor k sviatku Svätého Valentína majú mladí študenti folkloristiky!

Zážitok druhý alebo Folklór, folk a world music

Na tom istom sympóziu odznela aj prednáška o nových trendoch v hudbe, využívajúcich tradičné motívy, melodiku, texty či nástroje. Prednášajúca etnomuzikologička na záver pustila niekoľko ukážok z tvorby folkovej speváčky Zuzany Homolovej a folkovej skupiny Slnovrat. Na prednáške sa zúčastnila aj redaktorka redakcie ľudovej hudby Slovenského rozhlasu, ktorá nedávno záslužný pokus SĽUK-u o world music vo svojej relácii spolu s ďalšími dvoma folkloristami roznosila na kopytách (ja som ho síce tiež pekne skritizovala, ale na rozdiel od zmienenej redaktorky si myslím, že práve tadiaľto cesta vedie a nie naopak). To, že po skončení hudobnej ukážky s úľavou vykríkla: Konečne! - sa mi zdalo prirodzené. Starého psa novým kúskom nenaučíš. Predsa len má na znalostiach hudobných úprav folklóru urobených (takmer rovnako) za posledných štyridsať rokov založenú celkom slušnú živnosť a nejaká world music, o ktorej nemá ani poňatia a vlastne to ani nevie vysloviť, jej ju môže ohroziť. Ale k nej sa pridalo aj niekoľko mladých folkloristov!

Zážitok tretí alebo "Aľe nám ťí komuňisťi romanťizmus poriadne doj...ľi"


Jeden gajdoš z Poník kedysi rád používal vyššie citovaný výrok. Ja by som dodala, že nám doj...li hlavne folklorizmus. Na záver seminára, kde v každom príspevku odznelo naliehavé volanie, že nieto peňazí na poriadnu profesionálnu vedeckú prácu, nieto peňazí na záchranu chátrajúcich pamiatok a materiálnych artefaktov, ani na osvetovú či dokumentačnú prácu, postavil sa zrazu jeden účastník, predstaviteľ akejsi miestnej folkloristickej iniciatívy, a všetkým nám to nandal. Povedal nám, že by sme sa mali všetci hanbiť, keď hovoríme o peniazoch, že by sme si svoju národnú postať nemali zaprasiť mamonom a že folklór by sme všetci mali robiť z lásky k nemu zadarmo! Nikto mu nedokázal oponovať.



Zážitok štvrtý alebo Motivácia folkloristov

V jednej z prednášok zaznela aj otázka, prečo sa dnes mladí ľudia stále združujú v rôznych folklórnych súboroch, keď dnes majú oveľa širšie možnosti sebarealizácie. Odpoveď znela asi v tom duchu, že je to miesto vhodné na stretávanie sa mladých ľudí, na zoznamovanie, výber zdravého a pekného partnera. Jednoducho túžba po nejakom zachovávaní tradícií, poznaní vlastného národa je dnes niekde (ak vôbec je) medzi tými poslednými motívmi. Ja si myslím, že to bolo vždy tak. Aj za socializmu, keď folklorizmus zažíval najväčší rozkvet. Možno za socializmu sa k tomu pridávala aj možnosť vycestovať do zahraničia na rôzne medzinárodné podujatia. Samozrejme, lákalo to zahraničie, nie poznávanie cudzokrajného folklóru. Myslím si, že to poradie motívov bolo a je v poriadku. V prvom rade sme predsa ľudia, zmietaní pudmi a hormónmi, až potom príslušníkmi nejakého národa, ktorého história, kultúra a tradícia nás nepriamo i priamo ovplyvňuje.

Zážitok posledný alebo Radikálne riešenie

Keď som počúvala prednášku o hrozivom stave slovenskej ľudovej architektúry, že nám všetky tie skvosty o chvíľu padnú na hlavu, pretože niet peňazí na ich opravu a zakonzervovanie, pošepkal mi do ucha spolusediaci (etnograf), že najlepšie by sme urobili, keby sme to všetko poriadne a detailne zdokumentovali a potom to nechali zrovnať so zemou, resp. to nechali napospas prírode či vkusu tých, čo na renovovanie peniaze majú. Najprv som sa nad tým jeho názorom zhrozila. Potom som mu však dala za pravdu. Architektonické pamiatky ma nechávajú chladnou, nerozumiem ich zmyslu ani kráse, takže neviem posúdiť, čo by bolo prospešné a čo kontraproduktívne. V prípade tých častí folklóru, ktoré sa stali predmetom "umeleckého" javiskového spracovania, som si však istá. Pôvodnému materiálu by prospelo, keby sa všetci ich súčasní "umeleckí" spracovávatelia dali nejakým zákonom aspoň na päťdesiat rokov zrušiť. Zakázať. Prípadne mladšie dievčatá by sa poslali na prevýchovu do dobrých jazzových rodín.

Článek byl publikován také na stránkách inZine

poslední aktualizace: 15/02/2011

FolklorWeb.cz || Copyright © 2002 - 2017 by Folklorum || || RSS